KEĎ MI TEN DRUHÝ NEROZUMIE / WHEN THE OTHER ONE JUST DOES NOT UNDERSTAND

Miroslav, 29 rokov, VŠ študent
Nepochopený som sa cítil vždy pri komunikácii s mojimi rodičmi. Neviem si asi spomenúť na úplne konkrétny príklad, ale viem celkom presne, aký vývoj mala cesta k našemu vzájomnému neporozumeniu. Začalo sa to ešte v útlom veku, keď som chcel komunikovať problémy, ktoré vznikali medzi mnou a mojou sestrou. Vždy keď prišlo ku konfliktu medzi nami, naši rodičia to zvykli riešiť pomerne jednostranne. Ako malé dieťa som sa chcel ozvať a aspoň skúsiť povedať môj pohľad na vec, ale to vždy skončilo zahriaknutím. Toto pokladám za prapočiatok našeho vzájomného neporozumenia. Necítil som sa bezpečne pri pokuse o vysvetlenie svojho názoru, alebo pohľadu. Neschopnosť povedať veci napriamo, ma donútila hovoriť o problémoch istou obkľukou a práve to viedlo k nepochopeniu vo vzájomnej komunikácii. Len pred pár dnami som zistil, že tento problém som zdedil po svojom otcovi. On mi sám povedal, že hovoriť veci napriamo nie je pre nás prirodzené. Na koniec by som rád dodal, že už pracujem na zlepšení vzájomnej komunikácie a to tak, že sa snažím vždy, aj keď to nieje príjemné komunikovať problémy priamo a jasne.

I feel most misunderstood with my parents. It began when I was a kid, when I wanted to tell them about my problems with my sister, but they just did not listen, they were always on my sister’s side. That’s exactly when our communication problems began. I did not felt safe when speaking my opinion and this feeling is with me when I talk to my parents even now, even though I am an grown man. My father thinks it’s natural to not speak one’s mind, that it’s a family thing. I would like to change that.

Anna, 23 rokov, VŠ študentka
Cítiť sa nepochopene je jeden z najdetinskejších pocitov. Je ľahké naň zvaliť vlastné chyby a pripísať ich na účet osoby, s ktorou sa rozprávam. Aby ma niekto ale mohol nepochopiť, musím dať ľuďom príležitosť. Hovoriť s nimi nepriamo, snažiť sa používať myšlienkové skratky, mrmlať si a najhoršie, nechať druhého človeka aby hádal a domýšľal si, čo som vlastne chcela povedať.
S mojou najlepšou kamarátkou, dajme jej pracovné meno Terezka, lebo tak sa aj volá, sa poznám už od škôlky. Dosť času na to, aby ego ustúpilo a aby sme sa v hádkach dokázali porozprávať otvorene, nie ako dvaja ľudia čo stoja proti sebe a pretvarujú sa. A predsa...
Príkladom bola situácia, keď som chcela vziať Terezku do reštaurácie, ktorú som mala k srdcu blízko. Chcela som s ňou zdieľať tento zážitok a povedala som jej, že by sme mohli zájsť na obed, najlepšie na to dané miesto. Z môjho mála informácii si myslela, že len chcem ísť jesť a tak daný výlet za jedlom zrušila, kvôli inému programu. Skončili sme pohádané, prečo jej nezáleží na tom, keď s ňou chcem niečo zdieľať. Úplná zbytočnosť, lebo ja som jej nevysvetlila v úvode celú situáciu a radšej sa hrala na nepochopenú.

I think that to feel misunderstood is the most childlish feeling ever. I it so easy to put my own mistakes on the other’s person behalf and call it being misunderstood. I have an very stupid personal experience from my late childhood. I had this bestie, let’s call her Terezka and I wanted to take her to my favourite restaurant. She did not understood that it’s supposed to be an special occasion, thought that I just wanted to eat and cancelled our meeting because she had something more important to do. I felt betrayed, but it was my fault that I did not explained to her how much this restaurant and eating with her means to me. I think we can apply this story to most misunderstandings.

AKO DISKUTOVAŤ

Jedným zo základných pilierov plnohodnotnej diskusie je vzájomné naslúchanie si či záujem o názor druhého človeka, ktorý nie vždy sa bude zhodovať s tým našim. Lepšie je nesúdiť prirýchlo na základe prvého dojmu či emócií. Každý z nás je iný, zmýšľa inak a vyjadruje svoje myšlienky inak. Preto by sme sa mali všetci vzájomne rešpektovať a upokojiť svojho vnútorného samuraja pri čo i len náznaku iného postoja než s ktorým sa možno stotožňujeme. V takejto situácii by sme sa mali na vec pozrieť s miernym odstupom, ba ešte lepšie pozrieť sa na to z viacerých strán, nie len z tej svojej. Čo je najhlavnejšie nesnažiť sa druhého uraziť alebo ponížiť, nebyť arogantný a nebiť sa za svoju "pravdu" za každú cenu. Pomocou by mohla byť teda možno aj akceptácia toho, že hodnotové otázky nemajú jednoznačné riešenie ako otázky faktické..... Častokrát sa stáva, že ľudia pri vzájomnej konverzácii vstúpia do konfliktu (či už chcene, alebo nechcene), len kvôli svojmu vlastnému egu. Nie každý kto s nami nesúhlasí je automaticky nepriateľ, alebo nemá "zlý pohľad" na vec. Je to len iná perspetíva na problematiku. Treba tomu dať len šancu a možno nás to aj niečim obohatí. Na čo ale netreba zabúdať, je problematika s názvom "On(a) tomu nechápe!" Nie je žiadne Ja & Ty. Sme iba MY a potom tá vec (problematika) o ktorú nám ide.